Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Význam a podstata očkovania, druhy očkovaní
Dátum: Rubrika: Z histórie
V článku je vysvetlený princíp očkovania a fungovania vakcín v ľudskom organizme a rozvoj imunitnej reakcie. Jednotlivé typy vakcín a ich vývoj. Článok predstavuje pojmy ako kolektívna imunita, eradikácia a eliminácia ochorenia a jednotlivé druhy očkovania v Slovenskej republike i v zahraničí.
Očkovanie a imunita
Slovo očkovanie bolo prebraté zo záhradkárstva a ovocinárstva, kde sa prenáša „očko“ (zárodkový pupeň, puk) ušľachtilej odrody na menejcenný druh rastliny, s cieľom posilnenia rastliny pre lepšiu ochranu pred škodcami a lepšiu úrodu.
V prenesenom význame aj pri očkovaní ľudí ich posilňujeme a chránime.
Imunizácia, vakcína, antigén
Očkovanie je aktívna imunizácia, ktorou zabezpečujeme imunitu, čiže obranyschopnosť organizmu. Dosahujeme tak u človeka imúnnosť, čiže odolnosť voči infekčnému ochoreniu - imúnny človek môže byť vystavený infekcii a neinfikuje sa. Opak imúnnosti je vnímavosť, čiže schopnosť infikovať sa mikroorganizmom a ochorieť.
[1]
Slovo imunita pochádza z latinského slova
immunitas
, ktorá v starovekom Ríme predstavovala výnimku jednotlivca alebo komunity z povinnosti voči rímskemu štátu, ako napríklad z povinnosti platiť dane.
[2]
Funkcia imunitného systému sa vyvinula u ľudí v priebehu evolúcie primárne ako obrana pred mikroorganizmami z okolitého prostredia. Imunitná odpoveď sa u človeka tvorí ako post-infekčná, čiže po strete s mikroorganizmom (po infekcii) alebo ako post-vakcinačná, po očkovaní proti danému mikroorganizmu.
Vakcína je produkt, ktorý stimuluje imunitný systém človeka k tvorbe imunity špecifickej pre konkrétne ochorenie, najčastejšie infekčného charakteru. Spúšťačom pre reakciu imunitného systému je vpravenie antigénu do ľudského organizmu prostredníctvom očkovacej látky.
Antigén je molekula mikroorganizmu, ktorú ľudský organizmus rozoznáva ako cudziu a reaguje na ňu spustením imunitnej reakcie. Slovo antigén pochádza z francúzskeho slova
antigène,
zloženého z gréckeho základu
„anti“
(v slov. „proti“) a prípony
„gen“
, s významom „vec, ktorá produkuje alebo spôsobuje“.Princíp vakcín je založený na imunologickej pamäti. Organizmus dostáva vakcínou prvú informáciu o možnom budúcom nebezpečí vo forme neškodného antigénu, ktorý vytvorí na danú infekciu pamäť. Keď sa zaočkovaný človek v budúcnosti s daným patogénom stretne, pamäťové bunky reagujú vyvolaním rýchlej obrannej reakcie. Očkovanie u jednotlivca navodí komplexnú imunitnú odpoveď.
[3]
Imunitná reakcia
Imunitná reakcia je vrodená a získaná (adaptívna). Vrodená imunitná reakcia je prvá línia obrany voči mikroorganizmu, je rovnaká pri akomkoľvek patogéne. Mobilizuje sa rýchlo po napadnutí.
Získaná, adaptívna imunita, je špecifická pre konkrétny patogén.
Imunitný systém má bunkové (celulárne) a protilátkové (humorálne) zložky. Okrem buniek a protilátok sa na komplexnej imunitnej odpovedi podieľa ešte tzv. krvný komplement so svojimi deviatimi zložkami a bunkové hormóny nazývané cytokíny, interleukíny a interferóny.
Bunkovú zložku špecifickej imunity tvoria T- a B-lymfocyty, biele krvinky špecializované na imunitnú odpoveď. Medzi najdôležitejšie T-lymfocyty patria „pomocné“ CD4 Th lymfocyty (h v názve je z angl.
„helper“
, čiže pomocné, pomáhajúce bunky) a CD8 Tc lymfocyty (c v názve je z angl.
„cytotoxic“
), ktoré zabíjajú bunky infikované patogénom. CD4 Th pomocné lymfocyty pomáhajú cytotoxickým lymfocytom plniť svoju funkciu a B-lymfocytom vyzrieť v bunky, ktoré ako jediné v ľudskom tele sú schopné produkovať protilátky.
[4]
Protilátky sú špecifické proteíny, nazývajú sa imunoglobulíny. Protilátky obalia antigén a tak uľahčia jeho pohltenie príslušnými na to určenými bunkami.
Ľudský organizmus produkuje protilátky viacerých tried. Pri stretnutí sa s antigénom (či už pri infekcii alebo po očkovaní) sa ako prvé vyplavujú protilátky triedy IgM, niekoľko dní (3 až 7) po nástupe infekcie. Päť až sedem dní po nástupe infekcie sa začínajú vyplavovať protilátky triedy IgG, ktoré pretrvávajú dlhodobo. Dôležité sú tiež tzv. slizničné protilátky triedy IgA, ktoré hrajú pri mnohých infekčných ochoreniach významnú rolu obrany prvej línie.
T- a B-lymfocyty sa nazývajú tiež pamäťové bunky, keďže si antigén pri prirodzenej infekcii alebo pri očkovaní zapamätajú a pri ďalšom strete s ním reagujú rýchlo spustením imunitnej reakcie.
[5]
[6]
Po podaní očkovacej látky sa aktivujú špecifické T- a B-lymfocyty, spustia imunitnú odpoveď vo forme likvidácie buniek napadnutých patogénom a vo vyplavení špecifických protilátok, z ktorých tzv. neutralizačné majú za úlohu antigén zneškodniť. Po odznení imunitnej reakcie väčšina špecifických T- a B-lymfocytov umiera. Iba niektoré zostávajú zachované ako pamäťové bunky - tieto predstavujú špecifickú imunologickú pamäť a na nej je založený princíp vakcín.
Reakcia jednotlivých zaočkovaných ľudí je do istej miery individuálna, líši sa množstvom a kvalitou vytvorených obranyschopných buniek a protilátok. Na tejto variabilite sa podieľajú vnútorné a vonkajšie faktory. Vnútorné (
intrinsic
) sú genetika, vek, hmotnosť, pohlavie, ochorenia, mikrobiom; vonkajšie (
extrinsic
) sú prekonané infekcie, použité antibiotiká, u detí dojčenie či umelá výživa. Zloženie vakcíny hrá tiež svoju rolu.Typy vakcín a ich vývoj
Od celého mikroorganizmu k jednotlivým stavebným zložkám
Pôvodne boli v prvých vakcínach ako antigén používané celé mikroorganizmy a viaceré z takýchto očkovacích látok sa stále používajú. Podľa toho, či vakcína obsahuje živý mikroorganizmus, oslabený alebo neživý, usmrtený, sa vakcíny delia na živé (atenuované, čiže oslabené) a neživé. Pre použitie v živých vakcínach sa patogén opakovane pasážuje na kultivačných médiách, tým stratí svoju patogenitu, ale zachová si antigénne, resp. imunogénne vlastnosti - schopnosť vyvolať imunitnú reakciu. Medzi takého vakcíny patria napríklad v súčasnosti používané očkovacie látky proti morbilám, rubeole, parotitíde, tuberkulóze. Mikroorganizmus obsiahnutý v živej vakcíne sa po aplikácii očkovacej látky človeku v jeho tele replikuje, pomnoží a dosiahne silnú imunitnú reakciu. Je však oslabený, preto sa pomnoží len natoľko, aby nevyvolal symptomatické ochorenie.
Neživé, čiže usmrtené vakcíny obsahujú baktérie alebo vírusy usmrtené teplom alebo chemickými látkami. Patria sem napríklad vakcína proti kliešťovej encefalitíde, vírusovej hepatitíde typu A, detskej obrne.
Postup
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
