Portál určený zdravotníckym pracovníkom, právnikom a zamestnancom štátnych a verejných inštitúcií

Online časopis

HISTÓRIA POVINNÉHO OČKOVANIA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA

Rubrika: Z histórie

Článok je exkurzom do histórie povinného očkovania na území Slovenska. Predstavuje prvé právne predpisy, ktoré na území Slovenska zaviedli povinné pravidelné očkovanie detí proti infekčným ochoreniam, ako aj správno-právne sankcie za porušenie očkovacej povinnosti. Sprievodnou informáciou sú krátke reálie jednotlivých ochorení.

Povinná vakcinácia bola na území Slovenska prvýkrát zavedená v
Uhorsku
(ako súčasti Rakúsko-Uhorska)
1)
proti
pravým kiahňam
na základe
zákonného článku XIV/1876 o usporiadaní záležitostí verejného zdravia,
osemdesiat rokov po objave vakcíny anglickým lekárom Edwardom Jennerom. Očkovanie ako štátna záležitosť, sa podľa uhorského zákona uskutočňovalo v každej obci raz ročne. Právna úprava obsahovala všeobecné sankčné ustanovenie, podľa ktorého bolo "riadne vykonanie očkovania a zachovanie obozretnosti pri odoberaní očkovacej látky a jej úschove" nutné "pod hrozbou pokuty alebo trestu odňatia slobody do dvoch dní." Predmetný zákon bol novelizovaný v roku 1887, od kedy sa požadovalo, aby lekár s časovým odstupom posúdil úspešnosť očkovania, ďalej aby bola povinná školská dochádzka podmienená predložením očkovacieho certifikátu, aby došlo k preočkovaniu detí, tiež aby sa očkovalo na miestach zvýšenej koncentrácie ľudí (napr. sirotince či domovy seniorov) a pre prípad epidémií sa mohlo nariadiť povinné preočkovanie dospelých, a to pre celú populáciu alebo pre tú časť, ktorá bola nákazou v dôsledku svojho spôsobu života a bývania najviac ohrozená. Tomu zodpovedal sankčný mechanizmus: porušenie povinností zákonným zástupcom malo za následok napomenutie, resp. pokutu, resp. trest odňatia slobody do šesťdesiatich dní, porušenie povinností pedagogickými pracovníkmi (ktorí okrem iného zabezpečili zaočkovanie nezaočkovaného dieťaťa) malo za následok uloženie pokuty a porušenie povinností lekármi malo za následok disciplinárne konanie, uloženie pokuty alebo trest straty úradu.
Podľa sociológa Štefánka, patrili kiahne spolu s cholerou k najobávanejším epidemickým chorobám na území Uhorska.
2)
V najhorších rokoch v Uhorsku zomieralo na kiahne ročne aj vyše 21 tisíc ľudí, trikrát viac ako v rakúskej časti monarchie.
3)
Realistický obraz podáva aj beletria:
"Panovali kiahne, nuž i jej sa chytili, iba na nitke, čo jej život obstál. Ale bolo by var' i lepšie, čo by ju bol Pán Boh povolal, lebo na tvári je veľmi premenená, mala ju celú zliatu, ani na oči nevidela. Veru na dievča je to veľký a ťažký kríž..."
(Martin Kukučín: Tichá voda). V roku 1921 bolo na Slovensku zistených 131 úmrtí, posledné v roku 1926.
4)
Podľa zákona z roku 1876 sa očkovať malo v
prvom roku veku
. Podľa zákona z roku 1887, preočkovaní museli byť žiaci verejných a súkromných škôl a učilíšť pred dovŕšením 12. veku života, priemyselní učni pri príležitosti ich prijatia, ak 5 rokov pred preočkovaním neprekonali pravé kiahne alebo nedosvedčia, že boli v tomto čase úspešne zaočkovaní.
Očkovanie proti pravým kiahňam bolo na území Slovenska ukončené
v
roku 1980
a kiahne boli vyhlásené za celosvetovo eradikované.
V roku 1942,
v čase existencie vojnového slovenského štátu,
bola zavedená zákonná očkovacia povinnosť voči záškrtu (z. č. 71/1942 Sl.z. o povinnom štepení proti záškrtu).
Vakcína bola objavená prvým nositeľom Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, nemeckým lekárom Emilom von Behringom v roku 1913. Podľa zákona účinného v čase existencie vojnového Slovenského štátu sa za porušenie jeho ustanovení uložila osobám povinným starať sa o deti pokuta, pričom nevymožiteľný peňažný trest sa mal premeniť na trest odňatia slobody do desiatich dní. Očkovanie a preočkovanie dieťaťa (tiež preukazované certifikátom pri prijímaní do škôl) bolo priamo vynútiteľné.
V rokoch 1909 - 1912 bolo Uhorsko v úmrtiach na záškrt (ako aj šarlach, osýpky a čierny kašeľ) na druhom mieste v Európe.
5)
Zmienku o tom, že išlo o rozšírenú a "bežnú" chorobu možno nájsť aj v krásnej literatúre, napr.:
"vietor severný, tzv. poliak,... mohol doniesť croup, šarlach, diftériu alebo druhú takú chorobu..."
(Martin Kukučín: Syn Výtečníka 1) alebo
"Tu, hľa, i Jurko od Kepštov dostal záškrt a bolo už s ním veľmi kadejako, len doktor ho zaštepil, a tak mu choroba akosi prešla. Pravda, keď sa vyliečil, otec ho mrzko vymlátil, že nedal na seba pozor, lebo ho liečenie stálo do sto zlatých..."
(Ladislav ­ Nádaši-Jégé: Ondro Kubas).
Napr. v roku 1910 zomrelo podľa Štefánka na území slovenských žúp na záškrt až 839 detí, kým v roku 1941 to bolo 266 detí.
6)
Sociálny a zdravotný výbor sa v roku 1942 k vládnemu návrhu vyjadril (v dobovej slovenčine) nasledovne:
"Úmrtnosť na záškrt v posledných rokoch vykazovala vzostupnú tendenciu. Napriek zdokonaleným sérumom úmrtnosť sa pohybuje okolo 10 % onemocnelých detí. Potrebné je chopiť sa všetkých vhodných prostriedkov, aby sa toto percento čo v najväčšej miere snížilo. Doterajšie skúsenosti so štepením proti záškrtu sa veľmi dobre osvedčily. Tam, kde sa štepenie zaviedlo, úmrtnosť na záškrt sa podstatne snížila. Samé štepenie nie je spojené s nebezpečenstvom. Nevyskytujú sa pri ňom ani zvláštne komplikácie. Výbor vyslovuje presvedčenie, že preventívne aktívne štepenie proti záškrtu bude mať blahodarné účinky, a preto odporúča osnovu slávnemu Snemu v predloženom znení na prijatie."
7)
Podľa českého Štátneho zdravotného ústavu došlo začiatkom 70. rokov 20. storočia k prerušeniu endemického výskytu a pokračoval už len výskyt jednotlivých prípadov.
Podľa vyhláseného znenia zákona sa očkovalo dieťa
do jedného roku, rátajúc od prvého dňa šiesteho mesiaca veku dieťaťa,
preočkovanie
prebehlo v čase od 1. februára do 30. júna toho kalendárneho roku, v ktorom dieťa vstúpilo do prvej triedy ľudovej školy; ak by do školy nenastúpilo, muselo byť zaočkované do 30. júna v tom roku, v ktorom dovŕšilo siedmy rok.
Očkovanie a preočkovanie proti záškrtu je na Slovensku naďalej povinné.
Podľa
očkovacieho kalendára pre rok 2021
sa očkovanie proti záškrtu vykoná v 3., 5., 11. mesiaci života a preočkovanie v 6. a 13. roku života (prvé preočkovanie dospelých proti záškrtu sa odporúča vo veku 30 rokov a ďalej každých 15 rokov).
V ľudovodemokratickom Česko­slovensku
bol prijatý zákon č. 60/1948 Zb. o boji proti chorobám prenosných na ľudí a zákon č. 61/1948 Zb. o niektorých ochranných opatreniach proti tuberkulóze. V roku 1952 bol vydaný zákon č. 4/1952 Sb. o hygienickej a protiepidemiologickej starostlivosti, podľa ktorého
"v záujme účinného boja proti prenosným ochoreniam je povinný každý, kom
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály