Úlohy pracovnej zdravotnej služby podľa právnej úpravy
Právna činnosť pracovnej zdravotnej služby je
v § 30a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z.
daná týmito aktivitami:
-
dohľad nad pracovnými podmienkami,
-
posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci,
-
poradenstvo zamerané na ochranu zdravia pri práci a predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou.
PRÍKLAD 1
Lekár vykonávajúci pracovnú zdravotnú službu pre zamestnávateľa mu ponúkol v rámci nej aj výkon poradenstva v eticko-zdravotníckej oblasti. S uvedenou ponukou lekára zamestnávateľ vyslovil súhlas. Môže v tomto prípade lekár v rámci pracovnej zdravotnej služby vykonávať pre zamestnávateľa aj takéto poradenstvo v súlade s platným právom?
Platný zákon č. 355/2007 Z.z. síce poskytuje v § 30a ods. 2 výpočet činností pracovnej zdravotnej služby, ide však len o demonštratívny právny výpočet. Uvedené vyplýva z predvetia tohto ustanovenia daného zákona, ktoré znie: "Činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 1 zahŕňa najmä", teda sem môžu byť zaradené aj iné činnosti pracovnej zdravotnej služby. Tieto činnosti však nesmú byť v rozpore s platnou právnou úpravou.
Preto možno uviesť, že lekár v tomto prípade uvedené činnosti môže vykonávať.
Dohľad nad pracovnými podmienkami zamestnancov
V súvislosti s uvedením súboru týchto činností pracovnej zdravotnej služby je potrebné vymedziť pojem "pracovné podmienky zamestnanca", a preto je potrebné na tento účel použiť zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") a pracovnoprávnu úpravu.
Tak napríklad v čl. 1 základných zásad Zákonníka práce sa ustanovuje, že fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky.
PRÍKLAD 2
V súvislosti s určitými kategóriami zamestnancov Zákonník práce ustanovuje špecifické pracovné podmienky. Spadajú uvedené špecifické pracovné podmienky pod zdravotný dohľad pracovnej zdravotnej služby? Ktoré skupiny zamestnancov majú špecifické podmienky podľa Zákonníka práce a v čom spočívajú?
Špecifické pracovné podmienky sa podľa Zákonníka práce týkajú troch kategórií zamestnankýň:
-
matky do konca deviateho mesiaca po pôrode,
Uvedené špecifické kategórie zamestnankýň majú upravené špecificky pracovné podmienky z toho dôvodu, že musia popri práci vykonávať úlohy súvisiace s tehotenstvom, materstvom alebo starostlivosťou o dieťa, ktoré potrebuje opateru.
Podstatným je pritom čl. 6 základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorého tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Ženám a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne.
Uvedená základná zásada Zákonníka práce sa vzťahuje na pracovnoprávny vzťah a je generálnym právnym pravidlom. Uvedená zásada súvisí napríklad aj s poskytovaním pracovného voľna, keď si potrebuje tehotná žena alebo matka starajúca sa o dieťa vybaviť určité záležitosti v súvislosti so starostlivosťou o takéto dieťa v konkrétnom prípade. Pokiaľ ide o prípad, keď sa pracovný čas u zamestnávateľa rozvrhuje nerovnomerne alebo pokiaľ ide o rozdelenie pracovného času do zmien, tak v takomto prípade je potrebné zabrániť tomu, aby boli tehotné ženy alebo matky zaraďované do nočných zmien alebo boli zaťažované nadčasovou prácou.
V súvislosti s výkonom závislej práce chráni Zákonník práce ženu v čase od vzniku tehotnosti, po narodení dieťaťa, keď žena začne vykonávať prácu. Pokiaľ sa o dieťa stará muž, tak v tom prípade musí zamestnávateľ vytvoriť vyhovu
