Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Základné pravidlá konania pred regionálnym úradom verejného zdravotníctva
Dátum: Rubrika: Právo
Regionálny úrad verejného zdravotníctva (ďalej len „RÚVZ“) má právnu povinnosť pri jednotlivých konaniach, ktoré pred ním prebiehajú, rešpektovať základné pravidlá správneho konania, a to obligatórne. Uvedené vyplýva
z toho, že pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch a právnych povinnostiach má RÚVZ právne postavenie správneho orgánu. Preto na procesný priebeh konania pred príslušným RÚVZ sa vzťahujú základné pravidlá konania podľa § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Príslušný RÚVZ je pritom povinný počas celého priebehu prvostupňového správneho konania spolupracovať s účastníkmi správneho konania, ktorí v rámci neho vystupujú. Taktiež počas správneho konania pred RÚVZ nesmú vznikať akékoľvek prieťahy a je potrebné sledovať efektivitu konania, ktoré prebieha.
Pravidlo/zásada právnej súladnosti správneho konania
Uvedená základná zásada správneho konania je vyjadrená v § 3 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
V súlade s uvedenou základnou zásadou správneho konania sú RÚVZ povinné rešpektovať ústavné zákony, zákony, ale aj vykonávaciu právnu úpravu, kde možno zaradiť nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ako aj všeobecne záväzné vyhlášky miestnej štátnej správy. V neposlednom rade musia RÚVZ pri správnom konaní rešpektovať taktiež všeobecne záväzné nariadenia miestnej samosprávy.
Príslušný RÚVZ v kontexte základnej zásady právnej súladnosti správneho konania musí rešpektovať aj každý právny úkon, ktorý bol uzatvorený v súlade s uvedenými právnymi predpismi, predovšetkým ide o akékoľvek zmluvy, napríklad pracovné zmluvy alebo akékoľvek zmluvy podľa občianskoprávnej úpravy. Taktiež musí RÚVZ rešpektovať normatívne interné inštrukcie iných subjektov, pokiaľ boli vydané v súlade s právnymi predpismi.
Napríklad pri výkone štátneho zdravotného dozoru musí príslušný RÚVZ rešpektovať a zohľadňovať aj v rámci rozhodovacej činnosti organizačný poriadok, pracovný poriadok alebo normy spotreby práce, tieto však musia byť vydané v súlade s právnym predpisom.
Príklad č. 1: Pri výkone štátneho zdravotného dozoru príslušný RÚVZ nebral do úvahy pracovný poriadok kontrolovaného subjektu. Tento pracovný poriadok bol vydaný po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. S uvedeným postupom RÚVZ kontrolovaný subjekt nesúhlasil a považoval ho za právne nesúladný v tomto prípade. V tomto prípade konal príslušný RÚVZ v súlade so základným pravidlom/zásadou právnej súladnosti správneho procesu?
V § 84 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") sú ustanovené jednotlivé právne predpoklady, ktoré musia byť kumulatívne a obligatórne splnené preto, aby mal pracovný poriadok právnu relevanciu a spôsoboval právne následky v prípade jeho porušenia a upravoval pracovnoprávne vzťahy.
Pracovný poriadok môže podľa § 84 ods. 1 Zákonníka prácezamestnávateľ vydať
len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný v celom rozsahu
. Pritom Zákonník práce neustanovuje formu a ani obsah takéhoto predchádzajúceho súhlasu. Preto takýto súhlas môže byť zástupcami zamestnancov daný aj neformálne, pre právnu jednoznačnosť a preukaznosť je však vhodná písomná forma. Tak napríklad môže ísť o zápisnicu z rokovania zástupcov zamestnancov, na ktorom vyslovili prechádzajúci súhlas s pracovným poriadkom. Taktiež Zákonník práce neustanovuje obsahové náležitosti takéhoto súhlasu. Pritom ale z povahy veci vyplýva, že musí ísť o jednoznačný súhlas zástupcov zamestnancov a je potrebné presne uviesť pracovný poriadok, s ktorým sa vyslovuje súhlas.______________________________
UPOZORNENIE:
Pritom musí ísť
o prechádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov
, ktorý je daný ešte pred platnosťou a účinnosťou pracovného poriadku, nemôže teda ísť
o následný súhlas
po zverejnení pracovného poriadku,
prípadne len o jeho prerokovanie so zástupcami zamestnancov
.Cieľom pracovného poriadku je podľa § 84 ods. 2 Zákonníka práce konkretizovať jednotlivé ustanovenia Zákonníka práce, ktoré nenašli svoje vyjadrenie v
Zákonníku práce, teda pracovný poriadok nemôže ísť nad rámec a ani do rozporu s týmto právnym predpisom, inak by bol neplatný v rozsahu, v akom odporuje tejto právnej úprave. Uvedené vyplýva z toho, že pracovný poriadok je vnútorným normatívnym predpisom podzákonného charakteru, ktorý nesmie odporovať zákonnej a ani vykonávacej právnej úprave.
Pracovný poriadok môže podľa Zákonníka práce zaviazať len podriadených zamestnancov konkrétneho zamestnávateľa, teda možno konštatovať, že má obmedzenú personálnu pôsobnosť. Preto nemôže zaviazať subjekty, ktoré stoja mimo zamestnávateľa, a to ani vtedy, pokiaľ tieto subjekty majú so zamestnávateľom uzatvorenú zmluvu podľa občianskeho alebo obchodného práva.
Podľa § 84 ods. 3 Zákonníka práce pracovný poriadok nadobúda účinnosť odo dňa, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, ktorým bol u zamestnávateľa zverejnený v konkrétnom prípade. Tým sa zabraňuje, aby sa pracovný poriadok vzťahoval na podriadených zamestnancov ešte pred okamihom jeho zverejnenia, teda predtým, keď mali možnosť relevantne sa s ním oboznámiť.
Informovanosť je podstatným principiálnym východiskom, ktorá požaduje, aby boli zamestnanci oboznámení s pracovným poriadkom ešte pred jeho účinnosťou a taktiež, aby boli vopred oboznámení s každou jeho zmenou alebo následnou úpravou. Taktiež musí byť podľa § 47 ods. 2 Zákonníka práce každý zamestnanec, ktorý bol prijatý do pracovného pomeru u zamestnávateľa pri nástupe do zamestnania oboznámený s pracovným poriadkom, pričom ide o právnu povinnosť zamestnávateľa.
V prípade pracovného poriadku je potrebné vyzdvihnúť aj transparentnosť v súvislosti s jeho prijímaním a oboznamovaním. Preto je potrebné, aby bol pracovný poriadok riadne prístupný u zamestnávateľa a aby sa podriadení zamestnanci, na ktorých sa pracovný poriadok vzťahuje, mali možnosť s ním oboznámiť. Pritom Zákonník práce neustanovuje, akou formou má byť pracovný poriadok jednotlivým zamestnancom prístupný. Preto možno voliť sprístupnenie písomného vyhotovenia pracovného poriadku v prístupnej miestnosti pre jednotlivých zamestnancov alebo aj cestou sprístupnenia pracovné
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
