Aktuálne otázky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (II.)

Osobitná „objektívna“ zodpoved­nosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo veci, ktoré sa použili pri plnení záväzku

V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti sa s aplikáciou objektívnej zodpovednosti najvypuklejšie stretávame pri zodpovednosti za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo veci, ktoré sa pri ­plnení záväzku použili (§ 421a Občianskeho zákonníka). [21] Ust. § 421a Občianskeho zákonníka rieši otázku, kto má niesť riziko prípadných komplikácií alebo škodlivých následkov v situáciách, keď síce šlo o výkon indikovaný a lege artis prevedený, po ktorom však došlo k vážnym, nečakaným následkom. [22]

Okolnosťami, ktoré majú ­pôvod v povahe prístroja alebo veci, sú napr. okolnosti, ktoré vyplynú z ich vadnosti. Môže ísť o vadu elektrického prístroja, RTG prístroja, lieku, injekčnej striekačky. [23]

Obdobné závery možno nájsť aj v rozhodnutí Nejvyššího soudu ČR pod sp. zn.: 25 Cdo 2542/2003 (cit.): „...Okolnosti, které mají původ v povaze přístroje nebo jiné věci, jsou např. okolnosti, které vyplynou z vadnosti přístroje (např. rentgenového přístroje, injekční stříkačky, léku apod.), přičemž není rozhodné, zda jde o vadnost vyskytující se ojediněle, opakovaně nebo pravidelně. Jde o odpovědnost za bezvadnost látky v době poskytnutí činnosti ke splnění závazku a za selhání použitého přístroje. Odpovědnost je dána tehdy, jestliže látka nebo přístroj vyvolaly účinky, ke kterým obecně nedochází, ale kde byly dány k vyvolání účinků jiné konkrétní podmínky (např. alergie nebo idiosynkrazie osoby, u které byly přístroj nebo látky použity). Jestliže např. k onemocnění pacienta došlo v důsledku použití nesterilní injekční jehly při léčebném zákroku, jde o objektivní odpovědnost zdravotnického zařízení za škodu tím způsobenou pacientovi na zdraví...“

Z praxe sú známe aj prípady prasknutej žiarovky v priebehu fyzioterapeutických zákrokov a následného popálenia pacienta jej rozpálenými črepinami.Podstatnou podmienkou však stále ostáva, že k založeniu tohto druhu extra prísnej zodpovednosti môže dôjsť len v prípade, ak škoda vznikla v dôsledku vlastnosti veci, nie v dôsledku vlastností/choroby človeka.

Uvedené zdôrazňuje aj Nejvyšší soud ČR v rozhodnutí sp. zn.: 2 Cdon 961/96 (cit.): „...Došlo-li k onemocnění pacienta v důsledku použití nesterilní injekční jehly při léčebném zákroku, jde o objektivní odpovědnost zdravotnického zařízení za škodu způsobenou pacientovi na zdraví. Jestliže k nákaze pacienta došlo proto, že při lékařském zákroku se dostal do kontaktu s pracovníkem zdravotnického zařízení, jenž byl nosičem viru, nebyla škoda způsobena okolnostmi, které mají původ v povaze přístroje nebo jiné věci...“

Poznámka: Polemika vzniká, či je zodpovednosť daná aj v prípade, že liek, látka či prístroj boli v požadovanej kvalite (teda „bez vady“), ale napriek tomu došlo ku škodlivému následku. Môže ísť napr. o neobvyklú a nečakanú alergickú reakciu pacienta na určitú látku alebo liek. Podľa judikatúry je aj v takýchto prípadoch zodpovednosť daná.

Zákon totiž nevyžaduje, aby výrobca, dodávateľ alebo poskytovateľ služby akokoľvek škodu zavinil. Vyžaduje iba, aby bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo veci. Pritom môže ísť o vec bezchybnú a použitú lege artis pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Rovnako podľa judikatúry vzniká zodpovednosť aj za úplne nezávadný liek, aplikovaný správne a dôvodne. V prípade vady nie je tiež rozhodné, či ide o vadu vyskytujúcu sa ojedinele, opakovane alebo pravidelne.

Často citovaným (a v súčasnej dobe zároveň kritizovaným) judikátom je rozsudok Najvyššieho súdu SSR Rc 9/77,