Portál určený zdravotníckym pracovníkom, právnikom a zamestnancom štátnych a verejných inštitúcií

Online časopis

ETICKÉ ASPEKTY OČKOVANIA, POVINNÉ VERZUS DOBROVOĽNÉ OČKOVANIE

Dátum: Autor/i: JUDr. Andrea Erdősová, PhD. Rubrika: Polemika

Príspevok je venovaný otázkam bioetických súvislostí vakcinácie, teda aké sú úvahy, ktoré vedú k dobrovoľnosti a ktoré právne a etické východiská ústia do možnosti zavedenia povinného očkovania. Problematika je skúmaná z hľadiska očkovania detí, ale aj v kontexte očkovacích látok dostupných proti COVID-19, a to aj na pozadí dostupnosti(z hľadiska výrobnej, finančnej, časovej, efektívnej) rôznych metód liečby a prevencie. Týka sa taktiež kauzálnych bioetických súvislostí, poradia očkovania a celkovej očkovacej stratégie.

Prirodzeno-právne chápanie podstaty človeka ohlasuje v ostatnom období stále nové výzvy prehodnocovania hraníc slobody jednotlivca. Sloboda ako prejav individuálneho práva prerastá očakávané hranice, v geopolitických a historických vektoroch sa neustále mení a vyvíja. Nadväzujúc na F. Melzera má však idea práva legitimizovať prekonanie normativistickej hranice medzi Sollen und Sein (
musieť a mať
voči
byť
), čím táto spoločenská vôľa aj legitímne podmieni obsah platného práva
1)
. To je zrejme východisko aj pri rozhodovaní o aplikačných súvislostiach pri stanovení povinného alebo dobrovoľného (odporúčaného) očkovania, v osobitnom kontexte, ak ide o očkovanie proti novému koronavírusu SARS-CoV-2.
2)
Je zaujímavé sledovať už dnes, ako pokračujú odborné diskusie, ktoré sa postupne dostávajú z teó­rie vedeckej účinnosti očkovacej látky do sféry právnej regulácie.
Všeobecne o politike vakcinácie
Vo väčšine krajín sveta boli v posledných rokoch vytvorené ná­rod­né imunizačné programy, ktoré sú koordinované Svetovou zdravotníckou organizáciou a jej poradným orgánom SAGE (Strategic Advisory Group of Experts) s veľmi presne nastaveným vakcinačným kalendárom reflektujúcim stupeň ochrany a možnej expozície dieťaťa nákazou. SAGE sa však vo svojej činnosti venuje, okrem očkovaniu detí, aj celkovej imunizácii a preventívnej ochrane pred ochoreniami chránenými vakcináciou.
3)
V USA väčšina povinných vakcinácií je nariadená vládou, pričom spravidla legislatíva štátov upravuje vakcinačné programy na základe Poradnej komisie pre praktickú imunizáciu [pozn. voľný preklad; pôvodný názov je
The Advisory Committee in Immunization Practises
(ACIP), ktorá odporúča vakcíny pre pediatrickú starostlivosť, ako aj vak­cíny pre dospelú populáciu].
4)
Zaujímavosťou je, že navzdory hnu­tiam proti očkovaniu, British Medical Journal uverejnil v roku 2007 výsledky hlasovania pre najväčšie medicínske objavy za posledných 150 rokov a jednoznačne sa medzi piatimi výdobytkami vedy nachádzalo očkovanie v tesnej línii s antibiotikami, anesté­ziou, hygienou a objavom štruktúry DNA.
5)
Podstatou vakcinácie je teda vyvolanie prirodzenej reakcie človeka na ochorenie stimuláciou imunitného systému, takže v prípade, že bude vystavený špecifickým patogénom v budúcnosti, imunitný systém si ich "zapamätá" a bude schopný buď účinne ochorenie eradikovať alebo zabrániť jeho rozvinutiu.
Nebolo by však vedecky seriózne tvrdiť, že vakcíny podávané deťom alebo dospelým sú stopercentne bezpečné a s absenciou rizika vedľajších účinkov; podobne to nemožno tvrdiť o žiadnom farmaceutiku, ktoré sa na trh dostane. Súčasne však platí, že vak­cíny, ktoré sú u nás dostupné, pred ich registráciou a uvedením na trh, pokiaľ sú zachované všetky zákonom predpísané postupy, podliehali veľmi prísnemu, niekoľko rokov trvajúcemu testovaniu a pravidelnej kontrole, a podliehajú im aj po tom, čo sú už používané v praxi.
6)
Proces presadenia nových vakcín na trh býva zakaždým zložitý.
7)
Napriek neustálym pokusom hľadať alternatívy k podávaniu očkovacích látok, neboli doteraz vyvinuté efektívne náhrady a nie sú nimi v plnom rozsahu často uvádzané homeopatické substitúty, antibiotiká, chemoterapeutiká, ani antivirotiká, či princípy zdravého životného štýlu, a podobne to platí aj v prípade nového vírusu SARS-CoV-2 (ďalej aj "nový vírus"). Čoraz častejšie sa hovorí aj o tom, že kolektívnu imunitu sa sčasti podarí dosiahnuť aj premorením obyvateľstva, čo však so sebou nesie nebezpečenstvo vysokej mortality a nárazovej záťaže zdravotného systému, ktorú nemusí zvládnuť, a už doterajšie skúsenosti naznačujú, že bol v mnohých krajinách pod enormným tlakom hospitalizovaných pacientov aj skutočne paralyzovaný celý systém zdravotnej starostlivosti. Samozrejme, snahy o premorenie ako metóda potlačenia pandémie sa časom ukázali ako nie práve účinný nástroj, nehovoriac pritom o absolútnej absencii etického normatívneho základu, ak štát nedostatočne plní svoje pozitívne povinnosti smerujúce k ochrane zdravia jeho obyvateľov.
8)
Okrem toho, ani prekonanie COVID-19 nie je úplne bez ďalších zdravotných konzekvencií a niekedy môžu byť vážnejšie, ako samotný priebeh ochorenia.
9)
Ak očkovanie postavíme na premise, že nebráni stopercentne prenosu, ale zmierňuje priebeh ochorenia a takmer zabraňuje smrtnosti, potom sa javí eticky prijateľné uvažovať tak, aby sme očkovali v zraniteľných skupinách okrem zdravotných výnimiek, všetkých podľa veku a vážnosti diagnóz. Ak by sa dokázalo, že vakcinácia dokáže postupne úplne zamedziť prenos ochorenia v populácii, potom možno pripustiť, že očkovacie línie môžu byť posunuté a zohľadňovať viac aktívne obyvateľstvo, a to z dôvodu, že v konečnom dôsledku sa tým nepriamo ochráni aj zraniteľná populácia, pričom najviac prenosu je u aktívnej populácie v rámci jej mobility. Pritom však, podľa nás, dôležitú úlohu zohráva aj dostatok a dostupnosť vakcín v jednotlivých štátoch. Podľa doterajších výskumov z krajín, kde je vysoké percento preočkovanosti, výsledky dokazujú, že vakcinácia je aj účinným nástrojom pred ďalším šírením a pri dostatku vakcín možno uvažovať nad systémom súbežného očkovania všetkých kategórií, kde sa stavia na časových aspektoch stratégie - čo najviac ľudí v čo najkratšom čase.
10)
Problematické to však je v okamihu, keď sa starší a chorí ako naj­zraniteľnejšie skupiny pre nedostatok vakcín odsúvajú na neskoršie termíny, čím dochádza k zvyšovaniu tzv. odvrátiteľných úmrtí, ťažkých priebehov a s tým spojeným preťažovaním nemocníc a kapacít zdravotného systému. Práve pri tejto situácii dochádza k porušeniu základných etických princípov očkovania, ktoré by mala zohľadňovať každá národná očkovacia stratégia, podobne ako to bolo napríklad vo Veľkej Británii.
11)
Výhrada svetská a náboženská, odmietanie očkovania
Výhrady, ktoré sa uplatňujú proti očkovaniu, môžu mať dvojaký základ, jednak pôsobia ako tzv.
dictamen rationis
(diktát rozumu), ktoré vychádzajú z morálnej, alebo, inak povedané,
svetskej výhrady
(robiť dobro, nekonať zlo etc.) alebo
náboženskej výhrady
, ktorá má oporu v kultových alebo náboženských predpisoch. ­Zatiaľ čo morálna výhrada sa odvoláva na spravodlivosť, náboženská výhrada zahŕňa kategóriu slobody.
12)
V oblasti ochrany základných práv je výhrada formulovaná zväčša ako výhrada svedomia, ktorá prešla vývojom od "povinnosti" až k "právu". Výhrada svedomím má svoje historické korene v Norimberskom procese a následné po páde komunizmu, pričom spoločným prvkom je snaha ospravedlniť svoje konanie právnou povinnosťou vychádzajúcou z plnenia úloh, príkazov, či z dodržiavania zákona.
13)
Výhrada svedomia, či už náboženská alebo svetská, môže byť postavená na súkromnej a spoločenskej úrovni. Liberálna spoločnosť potom zväčša nielen toleruje a nezasahuje, ale aj pozitívne chráni tieto osobné prejavy, pokiaľ však neporušujú práva iných alebo platný právny poriadok. Na vnútroštátnej úrovni je to vlastne možnosť vymedzenia sa proti vnútroštátnemu právnemu poriadku
14)
, čo sa realizuje v rôznych podobách - odmietnutie vojenskej služby, interrupcií, eutanázie, lovenia zvierat, účasti na náboženskej výučbe, v odmietnutí očkovania alebo nosenia náboženských symbolov (brady, turbanu, hidžábu a pod.).
Pre zaujímavosť možno spomenúť, že v apríli 2021 Senát štátu Connecticut uvalil zákaz na uplatňovanie náboženských výhrad proti očkovaniu detí v školách. Síce to spustilo rad protestov, zo strany odporcov očkovania, ale aj ich advokátov, no súčasne viacerí bioetici, ktorí sa tešia všeobecnému odbornému uznaniu, i. a. A. Caplan a iní pritom nabádali Senát, aby nepodľahol týmto tlakom a vytrval v úsilí boja proti silnému protiočkovaciemu hnutiu.
15)
Ako A. Caplan zároveň zdôraznil, z hľadiska povinnej vakcinácie narážame na zásadný problém kolektívnej imunity, totiž ak sa nedosiahne potrebné percento preočkovanosti, stane sa pohroma, pretože vírus sa môže ďalej nekontrolovane šíriť a mutovať. Takže odporúča, aby viaceré štáty, medzi nimi aj Massachusetts, nasledovali príklad Kalifornie a New Yorku a, pokiaľ možno, zbavili sa nadobro argumentu náboženskej výhrady ako dôvodu pre odmietnutie vakcinácie. Pretože síce je to ústavné právo, ale aj ochrana zdravia ako verejného záujmu je ústavným právom, takže náboženstvo musí v týchto prípadoch ustúpiť.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály