Portál určený zdravotníckym pracovníkom, právnikom a zamestnancom štátnych a verejných inštitúcií

Online časopis

TESTOVANIE NA COVID-19 AKO SÚČASŤ LEKÁRSKEJ PREHLIADKY?

Dátum: Rubrika: Právo

Problematika pandémie spôsobenej koronavírusom bola v posledných niekoľkých mesiacoch pravidelnou témou mnohých vedeckých či odborných článkov. Vo všeobecnosti sa však väčšina z nich v súvislosti s individuálnymi pracovnoprávnymi vzťahmi, zameriavala na možnosti ospravedlnenia/neospravedlnenia prítomnosti zamestnanca v práci, pričom sa snažila identifikovať použitie rôznych pracovnoprávnych inštitútov od prekážky v práci na strane zamestnávateľa či na strane zamestnanca až po uplatnenie možnosti zamestnávateľa nariadiť zamestnancom čerpanie dovolenky podľa ustanovenia § 111 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") na čas, kedy ich nepotrebuje v práci z dôvodu poklesu objednávok alebo výroby. Žiadny z nich sa však nezaoberal v súčasnosti vypuklým problémom právnej možnosti zamestnávateľa nariadiť zamestnancovi podstúpenie testu na COVID-19 ako súčasti uloženia pracovného pokynu zamestnávateľa, napr. v rámci realizácie preventívnej lekárskej prehliadky zamestnanca.

 
Právne východiská povinnosti zamestnávateľa
Špecifickosť predmetnej ­ situácie sa odvíja od skutočnosti, že pri nej prichádza k prelínaniu sa troch rôznych právnych režimov v podobe právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov (najmä Zákonníka práce), právnej úpravy ochrany osobných údajov (najmä nariadenia GDPR) a príslušných právnych predpisov z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovenie § 146 ods. 2 Zákonníka práce a § 147 ods. 1 Zákonníka práce uvádzajú, že
"starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov" a "zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam"
.
[1]
V nadväznosti na predmetné ustanovenia § 6 ods. 1 a nasl. zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o BOZP") sa uvádza, že medzi všeobecné povinnosti zamestná­vateľa patrí "
aj povinnosť, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav,
najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu
, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako aj zabezpečenie
zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci
, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada".
Teoretické východiská právneho režimu dopĺňajú ustanovenia nariadenia GDPR, ktoré upravujú možnosť zamestnávateľa spracúvať informácie o zdravotnom stave zamestnanca, t.j. napríklad informácie o pozitivite zamestnanca na vírus COVID-19. Aktuál­ny trend takmer bezvýhradného záujmu zamestnávateľa spracúvať tieto osobné údaje zamestnanca o jeho zdravotnom stave, napr. s ohľadom na potreby manažmentu zabezpečenia pracovných síl (nahradenie zamestnancov, ak by napr. určitá časť z nich bola pozitívna na COVID-19 alebo by musela podstúpiť povinnú karanténu) naráža na práva dotknutých osôb a zásadu dôvernosti a integrity, resp. samotnú zákonnosť spracúvania osobných údajov zamestnancov. Uvádzaný kontext snahy zamestnávateľa zisťovať takéto informácie preto musíme rozlíšiť na niekoľko situácií. Primárne môžeme vychádzať zo základnej zásady vymedzenej v čl. 5 ods. 1 písm. a) nariadenia GDPR v podobe povinnosti spracúvania osobných údajov zákonným spôsobom, spravodlivo a transparentne vo vzťahu k dotknutej fyzickej osobe (zamestnancovi) a z právneho základu obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 písm. c) nariadenia GDPR v podobe spracúvania osobných údajov na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa, prípadne je spracúvanie osobných údajov nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály