Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Postup Úradu verejného zdravotníctva po podaní odvolania
Dátum: Rubrika: Právo
Pokiaľ účastník správneho konania podá odvolanie proti rozhodnutiu príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, je odvolacím orgánom Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚVZ SR“). Uvedenému ÚVZ SR je odvolanie účastníka správneho konania postúpené príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva (ďalej len „RÚVZ “) len vtedy, keď RÚVZ o ňom nerozhodne v rámci autoremedúry. Právna úprava procesného postupu ÚVZ po podaní odvolania je predmetom osobitnej právnej úpravy, konkrétne zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ktorý predstavuje aj rámcovú právnu úpravu. Pritom ÚVZ SR vykonáva v rámci odvolacieho konania aj dokazovanie, ktorého cieľom je ozrejmiť a preukázať skutočnosti dôležité pre dané správne konanie, ktoré pred ním prebieha. Preto možno uviesť, že praktické uvedenie priebehu odvolacieho správneho konania pred ÚVZ SR bude predmetom tohto článku.
Podklady pre rozhodnutie ÚVZ SR v správnom konaní, právna úprava
Pokiaľ príslušný RÚVZ nerozhodol o podanom odvolaní v rámci autoremedúry, tak je podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku povinný predložiť ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu, ktorým je ÚVZ SR, najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.
Potom čo mu boli uvedené podklady doručené RÚVZ, ÚVZ SR ich preskúma, taktiež jednotlivé skutočnosti tvrdené účastníkom správneho konania v odvolaní a následne začne dôkazné konanie, ktorého cieľom je zistiť skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o odvolaní.
V odvolacom správnom konaní môže ÚVZ SR v súlade so správnym poriadkomvyužiť tieto podklady pre vydanie rozhodnutia v odvolacom konaní:
-
jednotlivé dôkazy nadobudnuté v súlade so
správnym poriadkom,
-
podklady od orgánov verejnej moci,
-
ostatné podklady pre rozhodnutie ÚVZ SR v odvolacom správnom procese.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku je správny orgán, teda v tomto prípade ÚVZ SR, povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a na ten účel si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Jednotlivé dôkazy v odvolacom správnom konaní
Podkladom pre obsah rozhodnutia v správnom procese sú jednotlivé dôkazy, ktoré ÚVZ SR nadobudol právne súladným spôsobom.
V § 34 ods. 2 správny poriadok ustanovuje jednotlivé dôkazné prostriedky demonštratívnym právnym výpočtom. V tomto prípade teda nejde o taxatívny právny výpočet a je možné, aby ÚVZ SR vykonal aj iné dôkazy, ktoré správny poriadok výslovne neustanovuje, ale ktoré môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci, ktorá sa prejednáva pred ÚVZ SR, ktorý je odvolacím správnym orgánom. Každý dôkazný prostriedok však musí byť nadobudnutý v súlade s právnym poriadkom, inak ÚVZ SR nemôže byť vykonaný.
Správny poriadok ustanovuje nasledujúce dôkazné prostriedky:
-
výsluch svedkov,
-
znalecké posudky,
-
listiny,
-
ohliadka,
-
čestné vyhlásenie, pričom podľa § 39 ods. 1 správneho poriadku platí, že správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak v danom prípade.
PRÍKLAD 1
Účastník správneho konania predložil ÚVZ SR v odvolacom správnom konaní listinu, žiadosť, ktorá neobsahovala všetky obsahové náležitosti podľa právnej úpravy. Preto ÚVZ SR uvedenú listinu, ktorá bola úradným podaním, nebral do úvahy a nezohľadňoval ju ako dôkaz v danom prípade. S uvedeným postupom účastník správneho konania nesúhlasil s tým, že v prípade, že by bol ÚVZ SR poučený, mohol dané podanie podľa jeho pokynov náležite upraviť. Konal v tomto prípade ÚVZ SR v súlade s platným právom?
Proces dokazovania je podstatným štádiom správneho konania, pretože vďaka nemu jednotliví účastníci správneho konania môžu preukázať pravdivosť svojich tvrdení a taktiež možno dospieť k náležitému zisteniu predmetu správneho konania. Správne konanie je z hľadiska dôkazného konania procesným konaním, v rámci ktorého je potrebné k pojmu "dôkazný prostriedok" pristupovať extenzívnym výkladom.
Význam listín súvisí aj s ich schopnosťou preukazovať tvrdenia v správnom konaní. V § 3 ods. 5 správny poriadok ustanovuje, že rozhodovanie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý môže byť preukázaný aj listinnými dôkaznými prostriedkami. Správny orgán pritom musí dbať na to, aby v skutkovo zhodných alebo podobných veciach nevznikali neodôvodnené rozdiely v rozhodovaní správneho orgánu. Uvedené ustanovenie správneho poriadku predstavuje napĺňanie princípu materiálnej pravdy a zisťovanie skutkového stavu veci na základe objektívnych aspektov dôkazného konania.
Pri zisťovaní materiálnej pravdy sú veľmi podstatnými aj listinné dôkazné prostriedky, akými sú rôzne osvedčenia, posudky, stanoviská, odporúčania a iné listiny.
Pritom všeobecné náležitosti pre každé podanie v správnom konaní, teda aj pre podanie v písomnej forme, ktoré je listinou, ustanovuje § 19 ods. 2 správneho poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia má každé podanie v správnom konaní, teda aj listina, obsahovať tieto náležitosti: kto podanie podáva, akej veci sa týka a čo sa podaním navrhuje. Osobitné právne predpisy však môžu ustanoviť aj iné náležitosti listiny.
V určitých prípadoch zákon ustanovuje náležitosti listiny taxatívnym právnym výpočtom, teda presným výpočtom, v určitých prípadoch je uprednostnený demonštratívny právny výpočet náležitostí listiny.
______________________________
UPOZORNENIE:
Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku platí, že pokiaľ listina neobsahuje všetky náležitosti, ktoré predpisuje právny poriadok, správny orgán pomôže účastníkovi konania tieto nedostatky odstrániť alebo ustanoví procesnú lehotu, ktorú má účastník správneho konania na opravu alebo doplnenie neúplného alebo nesprávneho podania. Taktiež upovedomí účastníka správneho konania, že v prípade, že v určenej lehote neopraví nedostatky predloženého podania, správne konanie zastaví a nebude v ňom pokračovať. V kontexte uvedeného teda neplatí, že správny orgán automaticky zastaví správne konanie, keď mu príde podanie, ktoré neobsahuje všetky náležitosti podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku alebo osobitnej právnej úpravy.
______________________________
Preto možno uviesť, že ÚVZ SR, ktorý je odvolacím správnym orgánom, v tomto prípade nekonal v súlade s platným právom a účastník konania mal pravdu, keď tvrdil, že mal byť poučený o nedostatkoch podania a mala mu byť určená lehota na nápravu podania.
Taktiež je podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku potrebné dodržať formu ustanovenej listiny, pokiaľ ju predpisuje právny poriadok. Ide napríklad o prípady, keď sa majú použiť špecifické formuláre, ktoré ustanoví osobitná právna úprava.
PRÍKLAD 2
ÚVZ SR bolo doručené podanie v odvolacom správnom konaní, pričom nesplňovalo formálne požiadavky. V tomto prípade totiž išlo o elektronické podanie,
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
