SOLIDARITA A ZODPOVEDNOSŤ V ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

Solidaritu možno charakterizovať ako „emocionálnu a normatívnu pripravenosť vzájomne si pomáhať“. [1] Dôvodom pre takúto pripravenosť je vedomie spoločného dobra a spoločenskej zodpovednosti („we thinking“) [2], spôsobilé vzbudiť u jednotlivcov ochotu zriecť sa časti svojich zdrojov v prospech druhých. Na rozdiel od charity, z ktorej dobrodinec neočakáva žiadne protiplnenie, je solidarita motivovaná aj sebecky – človek, ktorý do solidárneho systému prispieva, predpokladá poskytnutie recipročného plnenia v prípade, ak to bude potrebovať. Solidarita preto implikuje úzke väzby jednotlivca k určitému celku, voči ktorému má práva aj povinnosti. [3] Základnou povinnosťou je „hrať v prospech celku“ – uvedomovať si zodpovednosť za dosahovanie spoločného dobra. [4]