Portál určený zdravotníckym pracovníkom, právnikom a zamestnancom štátnych a verejných inštitúcií

Online časopis

ZÁNIK DAŇOVÉHO NEDOPLATKU POSKYTOVATEĽA ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

Dátum: Autor/i: Mgr. Eva Siminská Rubrika: Ekonomika a manažment

Dňa 25. augusta 2021 prijala vláda [1] s účinnosťou od 31. augusta 2021 nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 330/2021 Z.z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii na dani z príjmov zo závislej činnosti, ktorým k 1. septembru 2021 zanikol daňový nedoplatok zodpovedajúci nezaplatenej sankcii, ktorou je úrok z omeškania za porušenie povinnosti zaplatiť alebo odviesť v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie kalendárneho roku 2010, vyrubený daňovému subjektu, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti [2], ak bola táto daň zaplatená do 1. januára 2021. S ohľadom na čas vzniku týchto nedoplatkov pôjde prevažne o dočasne nevymožiteľné daňové nedoplatky, voči ktorým sa nevykonáva daňová exekúcia.

Napriek tomu, že zákon neobsahuje odkaz na zákon č. 358/2015 Z.z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o štátnej pomoci"), uvedený zánik daňového nedoplatku je štátnou pomocou z dôvodov, ktoré sú uvedené ďalej.
Štátna pomoc a jej pravidlá
Pravidlá Európskej únie (ďalej len "EÚ") pre štátnu pomoc sú zásadné pre zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky podniky, ktoré spolu súťažia v rámci jednotného trhu EÚ. Ak nie je možné štátnu pomoc jednotlivým podnikom odôvodniť, je v zásade zakázaná, lebo narúša rovnaké podmienky na trhu podľa čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ). Tento zákaz sa však týka len opatrení, ktoré môžu
ovplyvniť obchod medzi členskými
štátmi. Vzhľadom na vysoký stupeň hospodárskej integrácie v rámci EÚ má pomoc, ktorá narúša hospodársku súťaž medzi podnikmi, vo väčšine prípadov tiež dopad na obchod vnútri EÚ.
Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ o štátnu pomoc ide, ak sú splnené tieto kritériá:
-
prevod štátnych zdrojov (niekedy označované aj ako verejné zdroje) a opatrenie je pripísateľ­né štátu,
-
ekonomické zvýhodnenie prí­jem­cu pomoci (hospodárska výhoda),
-
selektívnosť opatrenia pomoci,
-
narušenie (aj potenciálne) hospodárskej súťaže,
-
vplyv (aj potenciálny) na obchod medzi členskými štátmi EÚ.
Pojem štátnej pomoci sa vzťahuje na akúkoľvek priamu alebo nepriamu výhodu financovanú zo štátnych prostriedkov, poskytnutú štátom ako takým alebo sprostredkujúcim subjektom konajúcim na základe zverených právomocí. V práve EÚ nie je pojem štátna pomoc pozitívne vymedzený výpočtom jednotlivých foriem, ktoré môže mať, ale jej účinkom. Zahŕňa nielen pozitívne plnenia, ako sú dotácie, ale rovnako aj rôzne formy zásahov, ktoré znižujú náklady, ktoré obvykle zaťažujú rozpočet podniku a ktoré tak bez toho, aby boli dotáciami v užšom zmysle slova, majú rovnakú povahu a účinky. Štátnou pomocou sú preto akékoľvek opatrenia schopné narušiť hospodársku súťaž alebo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Pojem štátna pomoc preto zahŕňa nielen rôzne formy plnení, ako sú dotácie, pôžičky a pod., ale aj také opatrenia ako daňové zvýhodnenia, nepožadovanie úrokov,
predaj verejného majetku za preferenčných (t.j. netržných) podmienok
, či naopak nákup tovaru zo strany verejného subjektu za netržné (neprimerane vysoké) ceny. Za štátnu pomoc sa považujú aj fondy kontrolované orgánmi verejnej správy. Všeobecne teda možno povedať, že štátnu pomoc tvoria všetky opatrenia, ktoré vedú k znižovaniu nákladov podniku, čím môžu narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
Pravidlá štátnej pomoci sa uplatňujú len v prípade, ak je
príjemcom pomoci
podnik. Pod podnikom rozumieme akúkoľvek entitu, ktorá vykonáva hospodársku činnosť, a to bez ohľadu na jej status alebo spôsob, akým je financovaná. Môže ísť o akúkoľvek fyzickú osobu alebo právnickú osobu, akékoľvek združenie alebo zoskupenie osôb bez právnej subjektivity. Je ním aj každý verejný orgán, a to buď s právnou subjektivitou, alebo spadajúci pod orgán verejnej moci, ktorý disponuje právnou subjektivitou. Hospodárskou činnosťou sa rozumie ponuka tovarov a/alebo služieb na trhu. Samotná ziskovosť činnosti na jej posúdenie nemá vplyv. Označenie konkrétneho subjektu za podnik závisí od konkrétnej povahy jeho činnosti.
Zvýhodnenie je stav, ktorý by nenastal za bežných trhových podmienok. Prichádza k nemu aj vtedy, keď pomoc znižuje náklady príjemcu, ktoré by inak musel vynaložiť zo svojho rozpočtu. Dovodzuje sa z charakteru konkrétneho opatrenia. Výhoda spočíva v tom, že s určitým subjektom sa zaobchádza spôsobom, ktorý nie je uplatňovaný voči iným subjektom. Výhodu možno identifikovať aj na základe uplatnenia selektivity. Selektivita sa môže uplatňovať voči jednému alebo viacerým podnikom, prípadne voči celým odvetviam výroby. Demonštrovať to môžeme na systéme investičných stimulov, ktoré sa spravidla poskytujú tým subjektom, ktoré vynaložia určitú čiastku, resp. subjektom z istého odvetvia. Je teda zrejmé, že sa zvýhodňujú subjekty, ktoré podmienky priznania splnia oproti tým, ktorí ich nesplnia, a to buď preto, že nemôžu vynaložiť potrebnú čiastku, alebo nespadajú do odvetvia, na ktoré sa majú podporiť. Výhodou teda nie sú opatrenia smerujúce
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály