Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Mapa zdravotníckej legislatívy - úvod
Dátum: Rubrika: Právo Zo seriálu: Mapa zdravotníckej legislatívy 2025
Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.
Chcem prístup zdarmaMáte už predplatné? Prihláste sa.
Článok sa zameriava na ústavné povinnosti Slovenskej republiky v oblasti práva na zdravie a detailne rozoberá konkrétne legislatívne normy. Okrem domácej legislatívy sa venuje interdisciplinárnym vzťahom zdravotníckeho práva a jeho medzinárodným a európskym dimenziám. Postupne tak budeme uverejňovať rozsiahlu analýzu zahŕňajúcu zákony o ochrane verejného zdravia, zdravotnej starostlivosti, zdravotnom poistení a ďalších oblastiach, ponúkajúc tak komplexný pohľad na aktuálne právne výzvy v zdravotníctve. Tento prehľad bude určite neoceniteľným zdrojom pre odborníkov v oblasti práva a zdravotníctva.
Slovenská zdravotnícka legislatíva
Súčasťou pozitívnych povinností štátu vyplývajúcich z práva na zdravie je zabezpečiť fungujúci systém ochrany zdravia, zahŕňajúci aj systém dostupnej zdravotnej starostlivosti.
[1]
Ústavné povinnosti Slovenskej republiky vo vzťahu k právu na zdravie sú zakotvené v čl. 40 Ústavy SR, podľa ktorého:
„každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“
Medzi zákony, ktorými sa čl. 40 Ústavy SR vykonáva, patria predovšetkým:-
zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
, ktorý ustanovuje organizáciu a výkon verejného zdravotníctva, vykonávanie prevencie ochorení a iných porúch zdravia, zriaďovanie a činnosť komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti na plnenie úloh pri ochrane verejného zdravia, požiadavky na odbornú spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti, požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, opatrenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pri ohrozeniach verejného zdravia, povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a epidemiologického vyšetrovania a priestupky a iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva;-
zákon 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len
), ktorý definuje základné pojmy súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, formy jej poskytovania, práva pacientov, nakladanie so zdravotnou dokumentáciou, poskytovanie zdravotnej starostlivosti v osobitných prípadoch (biomedicínsky výskum, odber krvi na transfúziu na prípravu transfúznych liekov, sterilizácia, lekárske ožiarenie), ako aj postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti;-
zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov
, ktorého účelom je ustanoviť rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia (vrátane rozsahu hradených preventívnych prehliadok, skríningových programov a kúpeľnej starostlivosti) a úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,-
zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len
), ktorý ustanovuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami, podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, vznik, postavenie, orgány a pôsobnosť stavovských organizácií v zdravotníctve (komôr), práva a povinnosti člena komory, povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a povinnosti zdravotníckeho pracovníka, dozor nad dodržiavaním povinností a sankcie za porušenie týchto povinností;-
zákon č. 579/2004 Z.z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
, ktorý upravuje organizáciu záchrannej zdravotnej služby, úlohy operačného strediska, povinnosti poskytovateľov záchrannej služby a sankcie za ich porušenie;-
zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
, ktorý ustanovuje zdravotné poistenie, osobný rozsah verejného zdravotného poistenia, jeho vznik a zánik, platenie poistného, práva a povinnosti poistenca, platiteľa poistného a zdravotnej poisťovne, aj mechanizmus prerozdeľovania poistného medzi zdravotnými poisťovňami;-
zákon č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
, ktorý zakotvuje právne postavenie zdravotných poisťovní, ich činnosť, organizáciu a riadenie, definuje postavenie a úlohy úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a postup pre transformáciu zdravotných poisťovní z verejnoprávnych inštitúcií na akciové spoločnosti;-
zákon č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
, ktorý upravuje podmienky na zaobchádzanie s humánnymi liekmi, veterinárnymi liekmi a zdravotníckymi pomôckami, požiadavky na skúšanie liekov, zdravotníckych pomôcok a diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro, požiadavky na uvádzanie liekov na trh a požiadavky na uvádzanie zdravotníckych pomôcok na trh alebo do prevádzky, zabezpečovanie kvality, účinnosti a bezpečnosti liekov a zdravotníckych pomôcok, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb na úseku farmácie, ako aj
úlohy orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku farmácie
;-
zákon č. 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
, ktorý ustanovuje rozsah a podmienky úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a upravuje konania, v ktorých Ministerstvo zdravotníctva SR rozhoduje vo veciach rozsahu a podmienok úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia;-
zákon č. 153/2013 Z.z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
, vytvárajúci právny rámec pre elektronizáciu zdravotníctva, systém e-zdravie, národné zdravotnícke administratívne registre, národné zdravotné registre, štandardy zdravotníckej informatiky, zdravotnícku štatistiku a pôsobenie Národného centra zdravotníckych informácií;-
zákon č. 317/2016 Z.z. o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transplantačný zákon) v znení neskorších predpisov,
ktorý upravuje aj výkon štátnej správy v oblasti darcovstva a transplantácií ľudského orgánu, tkaniva alebo buniek a úlohy Národnej transplantačnej organizácie,-
zákon č. 540/2021 Z.z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ustanovujúci podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti, tvorbu a vyhodnotenie siete kategorizovaných nemocníc, ako aj povinnosti zdravotnej poisťovne a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti súvisiace s poskytnutím plánovanej zdravotnej starostlivosti poistencovi.Vzťah k iným právnym odvetviam
Vnútroštátne pramene zdravotníckeho práva nemožno redukovať na normy upravujúce výlučne ochranu zdravia, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zabezpečenie jej poskytovania (organizáciu a financovanie zdravotníctva). Zdravotnícke právo má interdisciplinárnu povahu a je previazané s inými právnymi odvetviami, predovšetkým s:
-
ústavným právom, pričom ústavnoprávny rozmer poskytovania a organizácie zdravotnej starostlivosti odvodzujeme nielen z čl. 40 Ústavy SR, ale aj z čl. 15 (právo na život), čl. 16 (nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, zákaz mučenia, krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania), čl. 17 (osobná sloboda), čl. 19 (zachovanie ľudskej dôstojnosti a ochrana pred neoprávnenými zásahmi do súkromného a rodinného života), čl. 22 (ochrana osobných údajov), čl. 24 (sloboda svedomia), ako aj z čl. 20(právo vlastniť majetok), napríklad v kontexte tzv. zákazu zisku zdravotných poisťovní;
[2]
-
správnym právom, keďže právne vzťahy vznikajúce pri zabezpečení poskytovania zdravotnej starostlivosti majú v prevažnej miere správnoprávnu povahu;
[3]
-
občianskym právom, a to aj vo vzťahu k občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 až § 450 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) a ochrane osobnostných práv (§ 11 až 16 Občianskeho zákonníka);
-
obchodným právom, keďže mnohé subjekty pôsobiace v zdravotníctve sú podnikateľmi vstupujúcimi do obchodnoprávnych vzťahov;
-
pracovným právom, a to najmä vo vzťahu k právnemu postaveniu zdravotníckeho pracovníka ako zamestnanca - aj z požiadaviek Lekárskeho odborového združenia (LOZ), ktoré sa pretavili do Zmluvy o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve uzatvorenej medzi LOZ a vládou SR v decembri 2024
[4]
je zrejmé, že pracovné podmienky zdravotníckych zamestnancov v ústavných zdravotníckych zariadeniach (pracovný čas, stravovanie, vzdelávanie a ďalšie), môžu mať zásadný význam pre zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v SR;-
rodinným právom, predovšetkým v súvislosti s informovaným súhlasom s poskytovaním zdravotnej starostlivosti maloletým a s konaním za maloletých vo vzťahoch verejného zdravotného poistenia;
-
trestným právom, najmä vo vzťahu k trestným činom proti životu a zdraviu (napr. ublíženie na zdraví, usmrtenie), trestným činom proti slobode (pozbavenie a obmedzovanie osobnej slobody) a iným trestným činom (napr. neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, poškodzovanie cudzích práv, korupcia), ktoré môžu byť spáchané v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti; skutočnosť, že zdravotnícky pracovník nebol právoplatne odsúdený za niektorý z trestných činov uvedených v § 38 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, je jednou z podmienok pre výkon zdravotníckeho povolania;
-
právom sociálneho zabezpečenia, napríklad v kontexte poskytovania nemocenského [§ 33 až § 38 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení)] pri dočasnej pracovnej neschopnosti osoby, uznanej podľa § 12a zákona o zdravotnej starostlivosti, poskytovania tzv. dlhodobého ošetrovného [§ 39 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona o sociálnom poistení] pri osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby podľa § 12b zákona o zdravotnej starostlivosti, ako aj vo vzťahu k lekárskej posudkovej činnosti, ktorá je jednou z foriem výkonu zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Presah na systém sociálneho zabezpečenia je zrejmý aj v rámci verejného zdravotného poistenia, a to nielen vo vzťahu k tzv. poistencom štátu [§ 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení], ale aj v úľavách pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré majú ustanovenú o polovicu nižšiu sadzbu poistného na VZP, vzťahuje sa na nich limit spoluúčasti pri doplatkoch na lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny a nevzťahuje sa na nich minimálne poistné zamestnanca; na účely VZP sa za osobu so zdravotným postihnutím považuje osoba uznaná za invalidnú podľa zákona o sociálnom poistení, osoba uznaná za invalidnú v konaní o priznanie invalidného výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj osoba uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Medzinárodné a európske právo
Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR,
„medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.“
[5]
Medzinárodné dohovory tak
„nastavujú minimálny štandard ochrany, ktorý členský štát na svojom území môže zvýšiť, ale za nijakých okolností ho nemôže znížiť.“
[6]
Slovenská (nielen) zdravotnícka legislatíva preto má byť vykladaná v súlade s medzinárodnými dohovormi spĺňajúcimi ústavoustanovené podmienky a ustanovenia dohovorov, ktoré obsahujú vykonateľné subjektívne právo jednotlivca, môžu byť aplikované aj priamo.
[7]
Medzinárodné dohovory nemajú prednosť pred Ústavou SR, práva a slobody nimi zaručené
„majú podporný význam pri podávaní výkladu ústavy.“
[8]
Popri medzinárodných zmluvách zakotvujúcich právo na ochranu zdravia vo vzťahu k obyvateľstvu ako celku alebo rôznym jeho skupinám,
[9]
má pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti zásadný význam najmä
(Dohovor o ľudských právach a biomedicíne), ktorý v SR nadobudol platnosť 1. decembra 1999.
[10]
Zmluvné strany sa ním prihlásili k prioritizácii záujmov jednotlivca nad záujmami vedy a spoločnosti, spravodlivému prístupu k zdravotnej starostlivosti, zákazu diskriminácie a stigmatizácie, ako aj „praktickým“ pravidlám viažucim sa k profesionálnym štandardom, informovanému súhlasu, ochrane súkromia, vedeckému výskumu, transplantáciám a zabezpečeniu súdnej ochrany pred protiprávnym zásahom do práv a princípov uvedených dohovore. Dohovor zároveň zakotvuje mechanizmus preskúmavania svojich ustanovení v nadväznosti na vedecký pokrok. Takýmto spôsobom boli k Dohovoruprijaté štyri dodatkové protokoly. Slovenská republika pristúpila k Dodatkovému protokolu týkajúcemu sa biomedicínskeho výskumu,
[11]
a Dodatkovému protokolu o zákaze klonovania ľudských bytostí,
[12]
avšak dosiaľ nepristúpila k Dodatkovému protokolu o transplantácii orgánov a tkanív ľudského pôvodu a k Dodatkovému protokolu o genetickom testovaní na zdravotné účely.
[13]
Pokiaľ ide o súlad Dohovoru s vnútroštátnym právom, „neuralgickým bodom“ zostáva absencia podrobnej právnej úpravy predchádzajúceho priania podľa čl. 9 Dohovoru, podľa ktorého
„u pacienta, ktorý v čase zákroku nie je v takom stave, že môže vyjadriť svoje prianie, treba prihliadať na prianie, ktoré vyslovil s vykonaním zákroku skôr“
.
[14]
Doložkou prednosti pred zákonmi Slovenskej republiky sú podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR„vybavené“ aj právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a EÚ (nariadenia, smernice a rozhodnutia),
[15]
ktoré regulujú právne vzťahy zverené do pôsobnosti EÚ primárnym právom.
[16]
V súlade s čl. 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú jednotlivé členské štáty zodpovedné za nastavenie svojej zdravotníckej politiky, organizáciu a poskytovanie zdravotnej starostlivosti, aj za rozdeľovanie zdrojov v zdravotníctve. EÚ preto nemôže členským štátom „prikázať“, aby hradili konkrétne zdravotnícke technológie a určovať ich priority v zdravotníckej politike. Vplyv EÚ na zdravotnícke systémy členských štátov je založený najmä na jej kompetenciách v oblasti ochrany verejného zdravia a voľného pohybu osôb, tovarov a služieb. „Trh so zdravotnou starostlivosťou“, hocako nedokonalý, nestojí mimo hospodárstva. Lieky, zdravotnícke pomôcky, zdravotnícki pracovníci aj pacienti sa pohybujú v priestore vnútorného trhu, ktorého ochrana je vo výlučnej pôsobnosti EÚ. Právne normy, ktoré formujú „európske zdravotnícke právo“ tak môžeme rozdeliť do niekoľkých oblastí:-
čerpanie zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, a to buď v rámci cezhraničnej zdravotnej starostlivosti,
[17]
alebo na základe koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov,
[18]
-
mobilita zdravotníckych pracovníkov; zdravotnícke povolania lekár, zubný lekár, všeobecná sestra, pôrodná asistentka a farmaceut patria medzi regulované povolania, pri ktorých je uznávanie odbornej kvalifikácie získanej v jednom členskom štáte druhým členským štátom realizované na základe koordinácie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu v súlade so smernicou č. 2005/36/ES,
[19]
-
vstup liekov a zdravotníckych pomôcok na spoločný trh a dohľad nad nimi,
[20]
-
klinické skúšanie liekov a zdravotníckych pomôcok,
[21]
-
ochrana verejného zdravia,
[22]
-
nakladanie s ľudskými orgánmi, tkanivami a bunkami,
[23]
-
nakladanie s krvou a krvnými derivátmi.
[24]
Samozrejme, aj legislatíva, ktorá nie je priamo „zdravotnícka“, môže mať veľký dosah na zdravotníctvo, napríklad vo vzťahu k ochrane osobných údajov
[25]
či ochrane hospodárskej súťaže.Značný vplyv na formovanie európskeho práva má aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“). Vo vzťahu k Slovenskej republike je kľúčové aj rozhodnutie SDEÚ vo veci
Európska komisia a Slovenská republika proti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s.
[26]
Podľa SDEÚ činnosť zdravotných poisťovní v SR nemá hospodársku povahu a nemožno ich považovať za podniky, čo okrem iného znamená, že selektívne “dofinancovávanie“ jednej zdravotnej poisťovne zo strany štátu nie je v rozpore s európskym právom regulujúcim hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Nemenej zásadný je aj rozsudok z 19. septembra 2024, ktorým súd určil, že Slovenská republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, keďže nezabezpečila, aby verejné nemocnice splácali svoje obchodné dlhy v lehote najviac 60 kalendárnych dní.
[27]
Okruhy zdravotníckej legislatívy
Inštitúty upravené v popísaných prameňoch národného, medzinárodného a európskeho práva môžeme (s istým nevyhnutným zjednodušením) rozdeliť do niekoľkých tematických okruhov:
1.
poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
, pričom do tohto okruhu možno zahrnúť najmä pojem a obsah zdravotnej starostlivosti a s ňou súvisiacich služieb, dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, štandardy zdravotnej starostlivosti, osobitnú zdravotná starostlivosť (zásahy do ľudskej reprodukcie, transplantačné výkony, biomedicínsky výskum), právne postavenie pacienta, právne aspekty smrti pacienta a dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti;2.
právne postavenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov,
prevádzkovanie zdravotníckych zariadení, tvorbu a vyhodnocovanie sietí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, kategorizáciu ústavnej zdravotnej starostlivosti, podmienky na výkon zdravotníckeho povolania vrátane odbornej spôsobilosti a vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, postavenie a úlohy komôr zdravotníckych pracovníkov;3.
financovanie zdravotnej starostlivosti
, verejné zdravotné poistenie, postavenie a činnosť zdravotných poisťovní, úhradové mechanizmy, priame platby a „poplatky“, kontrola a dohľad;4.
lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny
, klinické skúšanie, vstup na trh, subjekty dodávateľského reťazca, predpisovanie, výdaj a úhrada liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, kontrola a dohľad;5.
osobné údaje v zdravotníctve, zdravotná dokumentácia a elektronické zdravotníctvo;
6.
ochrana verejného zdravia a verejné zdravotníctvo.
Právnym predpisom regulujúcim jednotlivé tematické okruhy sa budeme podrobne venovať v jednotlivých častiach (článkoch) našej legislatívnej mapy.
Odkazy a použitá literatúra:
[1] Nález Ústavného súdu ČR z 3. mája 2017, sp. zn. Pl. ÚS 2/15.
[2] Nález z 26. januára 2001, sp. zn. PL. ÚS 3/09.
[3] K tomu pozri HUMENÍK, I. - KOVÁČ, P. 2023.
Zákon o zdravotnej starostlivosti. Komentár.
2. vyd. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 22-23.[4] Dostupná na: <https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/30339/1>.
[5] Podľa čl. 154c Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
[6] DRGONEC. J. 2019.
Ústavnosť v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 30.[7] K tomu napr. pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2015, sp. zn. 7Sžo/83/2014.
[8] Nález Ústavného súdu SR zo 7. januára 1998, sp. zn. II. ÚS 48/97.
[9] Najmä Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.), Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1987 Zb.), Dohovor o právach dieťaťa (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb.), Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z.z.), Európska sociálna charta (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 273/2009 Z.z.).
[10] Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 40/2000 Z.z.
[11] Oznámenie ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 494/2007 Z.z.
[12] Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 143/2001 Z.z.
[13] Na rozdiel napr. od Českej republiky, pozri Sdělení č. 41/2019 Sb. m. s.
[14] K tomu podrobne pozri LACIAKOVÁ, L. - KOVÁČ, P. - MORAVANSKÝ, N. 2017. Predchádzajúce prianie a prianie nebyť resuscitovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky. In
Via practica
, 2017, roč. 14, č. 4, s. 208-213.[15] V súlade s čl. 288 Zmluvy o fungovaní EÚ, nariadenie je všeobecne záväzný právny akt, ktorý je priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch; predpokladom nadobudnutia účinnosti smernice v členskom štáte je transpozícia prostredníctvom vnútroštátneho právneho predpisu. Vnútroštátny právny predpis tak slúži na dosiahnutie cieľov smernice, teda by mal prispieť k nastoleniu určitého želaného stavu v rámci celej EÚ. Pokiaľ by však členský štát smernicu v určenej lehote netransponoval, dotknuté osoby by sa mohli v súdnom konaní pred vnútroštátnymi súdmi priamo dovolávať ustanovení smernice, ktoré sú dostatočne presné a bezpodmienečné, rovnako aj súdy a iné orgány verejnej moci by boli povinné takéto ustanovenia netransponovanej smernice priamo aplikovať. Komisia by zároveň mohla zahájiť voči členskému štátu konanie o porušení právnych predpisov. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu, a to buď pre všetky členské štáty, alebo pre konkrétne subjekty, ktorým je určené.
[16] Primárne právo EÚ, ktoré ustanovuje rozdelenie právomocí medzi EÚ a členskými štátmi vychádza z zakladajúcich zmlúv (Rímska zmluva, z ktorej sa vyvinula Zmluva o fungovaní EÚ a Maastrichtská zmluva), pozmeňujúcich zmlúv, prístupových zmlúv, protokolov k zmluvám, doplnkových dohôd a Charty základných práv EÚ, v ktorej je ustanovené aj právo na prístup k zdravotnej starostlivosti (čl. 35).
[17] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú.v. EÚ 88, 4.4.2011).
[18] Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú.v. EÚ L 166, 30.4.2004), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú.v. EÚ L 284, 30.10.2009).
[19] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ESzo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú.v. EÚ L 255, 30.9.2005).
[20] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú.v. EÚ L 136, 30.4.2004), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1394/2007z 13. novembra 2007 o liekoch na inovatívnu liečbu, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ESa nariadenie (ES) č. 726/2004(Ú.v. EÚ L 324, 10.12.2007), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 141/2000zo 16. decembra 1999 o liekoch na ojedinelé ochorenia (Ú.v. ES L 18, 22.1.2000) a smernica 2001/83/ES- smernica 2001/83/ESEurópskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch (Ú.v. ES L 311, 28.11.2001).
[21] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES(Ú.v. EÚ 158, 27.5.2014), smernica Európskeho parlamentu a Rady
98/44/ESzo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov (Ú.v. ES L 213, 30.7.1998), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745z 5. apríla 2017 o zdravotníckych pomôckach, zmene smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 178/2002a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ESa rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ (Ú.v. EÚ L117, 5.5.2017).
[22] Napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES(Ú.v. EÚ L 127, 29.4.2014).
[23] Napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ESz 31. marca 2004, ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú.v. EÚ L 102, 7.4.2004), smernica Komisie
2006/17/ESz 8. februára 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES, pokiaľ ide o určité technické požiadavky na darcovstvo, odber a testovanie ľudských tkanív a buniek (Ú.v. EÚ L 38, 9.2.2006) v znení smernice Komisie 2012/39/EÚ z 26. novembra 2012 (Ú.v. EÚ L 327, 27.11.2012).
[24] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ESz 27. januára 2003, ktorou sa stanovujú normy kvality a bezpečnosti pre odber, skúšanie, spracovanie, uskladňovanie a distribúciu ľudskej krvi a zložiek krvi a ktorou sa mení a dopĺňa smernica
2001/83/ES(Ú.v. EÚ L 33, 8.2.2003).
[25] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES(všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú.v. ES L 119 4.5.2016).
[26] Rozsudok SDEÚ (Veľká komora) z 11. júna 2020, vec C-262/18P.
[27] Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) vo veci C-412/23, Európska komisia proti Slovenskej republike.
[28] DRGONEC. J. 2019.
Ústavnosť v poskytovaní zdravotnej starostlivosti
. Bratislava: C. H. Beck, 2019.[29] FEDOROVÁ, K. 2024.
Zákon o zdravotnej starostlivosti. Komentár
. Bratislava: Wolters Kluwer, 2024.[30] HUMENÍK, I. - KOVÁČ, P. 2023.
Zákon o zdravotnej starostlivosti. Komentár.
2. vyd. Bratislava: C. H. Beck, 2023.[31] LACIAKOVÁ, L. - KOVÁČ, P. - MORAVANSKÝ, N. 2017. Predchádzajúce prianie a prianie nebyť resuscitovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky. In
Via practica
, 2017, roč. 14, č. 4, s. 208-213.
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
