Portál určený zdravotníckym pracovníkom, právnikom a zamestnancom štátnych a verejných inštitúcií

Online časopis

Trestné právo, príčinná súvislosť a lekári

Dátum: Rubrika: Právo

Problematika trestného práva býva pre čitateľa zvyčajne veľmi zaujímavá. Je tomu tak zrejme preto, že práve trestnoprávneho postihu sa zvyknú báť ľudia vo všeobecnosti najviac. Uvedené, samozrejme, platí aj u medicínskych pracovníkov. Keby sme mali vyabstrahovať moment, kde zvyčajne v medicínskych sporoch hrozí uloženie, resp. neuloženie trestnoprávnej sankcie, bolo by to preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním obvineného a následkom, ktorý vznikol poškodenému v rámci tzv. objektívnej stránky trestného činu. Táto príčinná súvislosť, ktorej sa hovorí kauzálny nexus, musí byť v konaní preukázaná ako výlučná a exkluzívna.

Doc. Mašľanyová k tomu uvádza (cit.): „Kauzálny nexus je obligatórnym znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Je to vlastne proces vnútorného prepojenia konania s následkom. V spoločenských a prírodných vedách sa uplatňuje a prebieha vzťah závislosti a vzájomnej podmienenosti javov, ktorý má objektívnu povahu. Príčinou následku je len také konanie, bez ktorého by následok nenastal. Každé konanie však nie je rovnakou príčinou následku.“ [1]

Otázkou príčinnej súvislosti pri trestnej zodpovednosti sa zaoberajú slovenské súdy pomerne často a je možné povedať, že existuje veľké penzum súdnych rozhodnutí, ktorými je možné sa riadiť, resp. inšpirovať sa nimi. Na tomto mieste poukážeme na niektoré z nich, pričom nie všetky konania sa týkali priamo medicíny, no mechanizmus dokazovania je podobný. Napríklad v Rozsudku Krajského súdu v B. z 13. februára 2018, sp. zn. 3 To/114/2017 sa súd venoval otázke príčinnej súvislosti a spolupáchateľstva a uviedol (cit.): „Keďže poškodeného R. K. st. sa obžalovaný M. P. ani nedotkol a zranenia poškodeného R. K. ml. nie sú ublížením na zdraví, nebola konaním obžalovaného M. P. naplnená objektívna stránka prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odseku 1 Trestného zákona. Medzi konaním obžalovaného (údajné napadnutie poškodeného K. ml.) a škodlivým následkom (zranenie poškodeného K. st.) totiž chýba príčinná súvislosť – kauzálny nexus. Práve pre chýbajúcu príčinnú súvislosť neprichádza do úvahy ani spolupáchateľstvo obžalovaného M. P. na prečine ublíženia na zdraví. V zmysle trestnoprávnej teórie síce spolupáchateľstvo nevyžaduje, aby každý zo spolupáchateľov naplnil všetky znaky trestného činu, ako správne uvádza súd v odôvodnení rozsudku, a pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti postačí, ak znaky trestného činu naplní konanie všetkých spolupáchateľov vo svojom súhrne, v danom prípade však k takejto situácii nedošlo. Tým, že sa obžalovaný M. I. poškodeného R. K., st. ani nedotkol, nedopustil sa ani čiastočne konania, ktoré by v spojení s konaním ďalšej osoby mohlo mať za následok ublíženie na zdraví.“ [2] V rozhodovacej činnosti Krajského súdu v B. B. nachádzame napríklad uznesenie, v ktorom sa súd presne vyjadruje k tomu, ako by mala byť v prípade odsúdenia obvineného príčinná súvislosť preukázaná (cit.): „Esenciálnym prvkom rozhodnutia prvostupňového súdu je absencia kauzálneho nexusu, t. j. príčinnej súvislosti medzi konaním obvineného a následkom na strane poškodenej. Protiprávne konanie musí byť v bezprostrednej príčinnej súvislosti s následkom, nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti, ktoré jej nasvedčujú. Príčinnú súvislosť treba vždy preukázať a to vždy na konkrétnych súvislostiach. Otázka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a následkom je vždy otázkou skutkovou. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi podrobne rozviedol, v čom konkrétne nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obvineného a následkom u poškodenej (čl. 2, 3 uznesenia). S touto argumentáciou sa i krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje, pričom reálne predpokladá, že na znaleckom posudku C. B., ako i Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii spol. s r. o. sa i v priebehu prípadného prejednania na hlavnom pojednávaní nič podstatné nezmení. Práve naopak, z týchto znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva pretrhnutie príčinnej súvislosti medzi konaním obvineného a následkom u poškodenej.“ [3]

Ďalšie dve rozhodnutia, na ktoré poukážeme sú zaujímavé z toho hľadiska, že ide o rozhodnutia, ktoré sa viažu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ergo na medicínu. Práve dokazovanie toho, že k poškodeniu zdravia došlo priamo a výlučne zo strany zdravotníckeho pracovníka totiž býva čoraz častejšie

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály